5. Prečo registrovať chov včelstva?

Na túto otázku existuje jednoduchá odpoveď. Lebo to určuje zákon, presnejšie „Vyhláška č. 285/2017 Z. z. - vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o identifikácii a registrácii včelstiev“. Jej presné znenie si môžete prečítať napríklad na tejto stránke: 

https://vcelari.sk/registracia-chovatela-vciel/

Sú tam aj prílohy, ktorí budete reálne potrebovať pri nahlasovaní a tak isto postup, ak sa chcete stať členom Slovenského zväzu včelárov. Tak som vypísal prílohu č. 1 – Oznámenie o chove včelstva a išiel na oblastnú Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky. Priamo na stránkach https://www.svps.sk/ si ľahko nájdete pod ktorú oblasť spadáte. Ústretové pracovníčky ma dali hneď na správnu mieru a vysvetlili mi, že len spomenuté tlačivo nestačí. V tom by nebol až taký problém. Problém nastal, keď prišla na radu otázka, či som aj vlastník pozemku, na ktorom budem včely chovať. Pozemok nie je napísaný na mňa, ale na strýka. Všetko sa to dá vyriešiť napríklad Zmluvou o prenájme pozemku, ktorú som pripravil a následne sme ju boli notársky overiť. Na základe tejto mojej skúsenosti môžete ušetriť čas aj peniaze.

K registrácii chovu včelstva som nakoniec potreboval tieto dokumenty:

-       Registrácia chovu

-       Oznámenie o chove včelstiev

-       Zmluva o nájme pozemku (v prípade že nie ste vlastník pozemku, kde bude stanovište včelstva)

A stačí čakať na vyjadrenie o registrácii z centrály v Žiline, ktoré mi prišlo na adresu zhruba do dvoch týždňov od podania. Takže legislatívne mi už chovu nič nebráni...

4. Reakcie včelárskej obce nemusia byť vždy pozitívne

Keď si človek vyberie, nazvime to, alternatívnu formu včelárenia, tak sa musí pripraviť aj na negatívne reakcie z komunity „klasických“ včelárov. Upozorňovali nás na to a aj sa nám to osobne potvrdilo. Skôr či neskôr prídete do styku s nejakým a je len na vás, aký druh informácii sa vám z neho podarí vytiahnuť.  Keď sme si boli kúpiť u jedného ochranné pomôcky a základné potreby, tak

sme mu spomenuli, že ideme chovať včely alternatívnym spôsobom. Jeho reakcia bola očakávaná, chytil sa len za hlavu. Hneď nás začal prehovárať, nech nevymýšľame s pokusmi a venujeme sa radšej rámikovému včelárstvu. Úplne ho chápem a vážim si jeho názor. Má celoživotné skúsenosti
a navyše sa venuje predaju rámikov. Včelnica mu funguje, má svoje zaužívané postupy, ktoré naozaj fungujú. Preto mám pri takýchto rozhovoroch uši aj oči otvorené, lebo sa môžem od týchto ľudí naučiť niečo viac, ako len v knihách. Na druhú stranu som sa pár dni na to stretol s názorom druhého včelára, ktorý je povedzme o generáciu mladší. Milo ma prekvapil jeho postoj a záujem o to, čo to vlastne tá medná krava je. Že už o tom kadečo čítal a možno by si takýto úľ aj zabezpečil ako ukážkový, pre deti a zvedavcov.

Takže ďalší dôležitý poznatok, ak si vyberiete túto cestu, tak sa nemôžete nechať odradiť. Myslím si, že najväčšie nezdary nás ešte len čakajú počas samotného chovu.

3. Prečo späť ku koreňom?

To že mám rád prírodu som spomenul už v prvom článku. Moc neverím na osud, skôr si myslím, že

ak chce človek niečo získať, tak mu musí ísť oproti. Všetko to začalo úplne nevinne. Presnejšie jednou poobednou vychádzkou do hory na hríby. Hora nám vydala za plnú tašku svojich plodov a tak sme sa spoločne s manželkou vracali spokojne k autu. Lucka sa nakoniec ešte rozhodla, že sa pozrie na svoje obľúbené miesto, nech ju počkám. Po polhodine čakania som začal byt trochu nervózny, predsa len som sa tešil už na pivo. V tom som začul vzdialené volanie a tam to všetko začalo...

Kúsok obďaleč majú víkendový dom manželkini známi. Slovo dalo slovo a vypadlo z nich, že sa tiež venujú chovu včiel, čo sme dovtedy netušili. No poviem vám, viac nám nebolo treba (úsmev). Začali sme ich bombardovať otázkami ako Nemci pri Stalingrade. Hneď na začiatku nám ale vysvetlili jasne, že sa nevenujú „klasickému“ chovu na rámikoch s medzistienkami.

Že sa špecializujú na nejaké warré úli, či čo. Povedzme si na rovinu, nič mi to nehovorilo. Najväčší gól prišiel vtedy, keď nám navrhli, že sa môžeme ísť hneď pozrieť do ich úľov. Takáto ponuka sa neodmieta. Obliekli sme sa do včelárskych kombinéz, nasadili rukavice a išlo sa. Neviem či si pamätáte na svoj prvý osobný kontakt s včielkami, ale pre nás to bolo niečo neopísateľné, dovolím si povedať až magické. Ten pocit absolútneho rešpektu ale aj zvedavosti sa mi vynára v pamäti akoby tomu bolo včera. Je to úchvatné, ako má všetko v úľoch svoj poriadok, prirodzené inštinkty dedené milióny rokov stále pretrvávajú. Preto sa mi hneď zapáčila myšlienka, nechať včielkam stavať si čo najprirodzenejšie dielo. Aj keď to bude určite na úkor medného výnosu. Chcem sa najprv učiť o ich živote a med bude len pridaná hodnota. Ak sa teda nejakého dožijem (úsmev).

A tak sa moje ďalšie kroky začali orientovať týmto smerom, alebo ak chcete – včelárením inak.Veľkým zdrojom inšpirácie a informácii sa pre mňa stali články od pána Milana Bencúra, ktoré si môžete prečítať tu:

nasapravda.blogger.com

a tak isto som si objednal tieto dve knihy:

Friedrich Pohl –Bedněný úl, košnice a jednoduché úly

Kolektív autorov – Včely jinak (alternativy v chovu včel a přístupu k nim)

Nesmiem zabudnúť na akúsi „bibliu“ alternatívneho včelárstva od francúzskeho chovateľa Abbé Émile Warré-ho, ktorá sa volá Beekeeping for all. Jej anglický preklad si môžete stiahnuť napríklad tu:

https://ulozto.sk/!yDDGQj9Q3cTf/beekeeping-for-all-pdf

Táto určite veľmi zaujímavá kniha vyšla dokonca aj v českom preklade o ktorého vzniku sa môžete dočítať tu:

http://www.warre.cz/produkt/kniha-vcelareni-pro-kazdeho-abbe-warre/?v=13dd621f2711

V týchto knihách nájdete veľmi zrozumiteľne a motivačne napísané všetko, čo som potreboval na začiatok. Teda aspoň tak som to cítil, keď som ich čítal.

2. Prečo sa hneď nezľaknúť?

Ak chce človek začať v dnešnej dobe s včelárstvom, tak sa mu naskytá množstvo možností, ako sa o tejto vášni dozvedieť čo najviac. A to môže byť do značnej miery metúce. V mojom prípade som naštartoval počítač, otvoril celosvetovo najpoužívanejší prehliadač a.... padla mi sánka. To neuveriteľné množstvo informácií, ktoré sa na mňa vyrojili začali nahlodávať moje nováčikovské sebavedomie. Uvažoval som, čo ďalej. Prihlásim sa na niektorý z množstva kurzov? Ako viem, ktorý bude mať pre mňa najväčšiu vypovedajúcu hodnotu? Toto sú otázky, ktoré víria hlavou začiatočníka. Možno najjednoduchšie by bolo, navštíviť včelára, nechať si poradiť. Ale čo keď podobne ako ja, nikoho takého nepoznáte? Navyše, keď názor jedného včelára nemusí korešpondovať s tým druhým? Kde je teda pravda? Na začiatok množstvo otázok, ale minimum jednotných odpovedí. Tento príbeh sa odohral začiatkom júla a tak som si povedal, nebudem to siliť, cez zimu si čo to naštudujem, pozriem videá, vytipujem nejaké školenie a hádam sa do toho pustím budúci rok. Netreba sa predsa nikam ponáhľať a hlavne sa netreba nechať odradiť.

Opäť sa raz potvrdilo, že človek mieni, život mení.