6. Prečo medná krava?

To, prečo som sa rozhodol pre alternatívnu cestu chovu som vysvetlil v jednej z predošlých kapitol. Ďalšou otázkou bolo, v akom type úľa začnem včeláriť. Okruh možností som zúžil na dva typy – warré úľ, alebo mednú kravu. Zostrojenie úľu vo vlastnej réžii som hneď zavrhol, nakoľko na to nemám čas a ani zručnosť. Opäť raz som naštartoval internet a hľadal. Na základe viacerých článkov a diskusií som sa rozhodol, že pôjdem do mednej kravy, alebo ak chcete TBH (Top bar hive). Či to bolo rozhodnutie správne, ukáže čas.

Teraz si povieme čo to z teórie, ku ktorej som sa dostal vďaka výrobcovi tohto typu úľov:

„Medná krava je vlastne staronový typ úľa. Je navrhnutý tak, aby spĺňal veterinárne požiadavky, to znamená že sa dá dielo kompletne rozobrať.Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia.

Táto metóda má celý rad výhod, ktoré sa vyznačujú jednoduchosťou. Včelstvo môže touto metódou opatrovať aj málo skúsený včelár. Začiatočník dokáže s takto popísanou jednotvárnou robotou obhospodáriť aj desať úľov a viac. Pri prekladaní rámikov z plodiska do medníka každých 10 až 14 dní, nie však neskoršie, včelstvá sa nebudú rojiť. Pri prehliadnutí jedného alebo dvoch úľov aj začínajúci včelár pozná, čo sa deje v ostatných úľoch. Plod a med včelár postupne triedi a zrelý med zo vždy prístupných rámikov postupne odoberá. Trúdom, ktoré sa narodia v medníku so zatvoreným letáčom, včelár umožní vyjsť cez letáč na medníku. Na pár minút ho pri návšteve včelnice môže otvoriť. Počas jednej včelárskej sezóny sa začínajúci včelár pri včelárení v ležane naučí o včelách veľmi veľa. Táto metóda je menej komplikovaná ako práca v nadstavkovom úli. Je to istejší a zodpovednejší spôsob včelárenia pre začínajúceho včelára. Dá sa takto včeláriť na prírodnom diele, pretože úľ je jednoduchý a manipulácia so včelstvom tiež. Pre prírodného včelára je dôležité včelstvo nerušiť a nerozoberať, ale nechať ho vyvíjať sa v kľude. Táto metóda však naučí začínajúceho včelára otvárať včelstvo s určitým cieľom a nie iba tak, zo zvedavosti.

Podstatou tejto metódy je, ako môžme predchádzať rojovej nálade, keď usporiadame včelám plodisko tak, aby sa podobalo prirodzenému rojeniu.

Do horizontálneho ležana postaveného v štýle Tanzánian sa zmestí 20 rámikov.Úľ je jednodielny. Má dve priehradky. Dva letáče sú umiestnené na prednej stene úľa. Na zadnej stene úľa je pozorovacie okienko s okenicou na zatemnenie. Rámiky sú úložené na studenú stavbu. Rámiky sú prikryté povalou z doštičiek s priechodom pod nimi, aby včely mohli ponad rámiky prechádzať z uličky do uličky. Včelstvo zimuje v tomto úli medzi dvoma priehradkami a pri jednom letáči.

O včelstvo sa z jari staráme bežným spôsobom. Keď sa objavia prvé príznaky rojenia, čo znamená, že včely začnú stavať trúdie bunky a chovať trúdí plod, včelár rozdelí úľ na dve nerovnaké časti. Menšia časť, podľa sily včelstva so 6 až 8 rámikmi, je určená pre plodisko a má otvorený jeden letáč. Za ním uložíme dva plásty s medom a peľom .Druhá, väčšia časť úľa na 12 rámikov, bude medníkom so zatvoreným letáčom a včely prechádzajú len cez plodisko . Rámiky treba uložiť takto: V plodisku, pri plastoch s medom a peľom bude rámik s otvoreným plodom a s matkou, ktorú sme našli na ňom. Ďalej za ním v plodisku budú uložené plásty bez plodu a za nimi rámiky s pásikom medzistienky. Rámiky bez plodu matka postupne zakladie a bude sa vzďaľovať k letáču.

V medníku usporiadame rámiky takto: Pri za plastami s medom a peľom bude rámik s vajíčkami a za nim rámiky s mladým otvoreným plodom. Potom rámiky so zaviečkovaným plodom a nakoniec s medom. Tak usporiadaný úľ necháme na pokoji. V plodisku matka zakladie bunku za bunkou, neprejde cez plásty s medom a peľom a rámiky v medníku po vyliahnutí plodu včely zaplnia medom. Túžba po rojení je oddialená, pretože z hniezda pri letáči bol odobratý skoro všetok plod a med. Matke včelár urobil priestor na kladenie vajíčok na prázdnych plástoch. Včely zdvojnásobia energiu, aby postavili nové dielo pri letáči a zaplnili plodisko medom.

Vrátime sa k úľu po 10. dňoch. Skontrolujeme plodisko rámik po rámiku, aby sme našli matku. Rámik s matkou odložíme stranou do manipulačnej debničky. Potom z medníka vyberieme med na vytáčanie. Ostatné rámiky v medníku odtisneme od plastov s medom a peľom a do uvoľneného priestoru preložíme rámiky s plodom z hniezda v už uvedenom poradí. Pri plastoch s medom a peľom v medníku  bude plást s vajíčkami a plásty s mladším plodom a ďalej starší plod. V plodisku zavesíme rámik s matkou a za ním umiestnime plásty so zásobami peľu a medu alebo z medometu prinesené prázdne plásty po vytočení medu. Ďalej dáme prázdne rámiky s pásikom medzistienky. Každých 10 až 14 dní usporiadame plásty v úli tak, ako sme to urobili pri prvom jarnom rozdelení úľa na plodisko a medník. Rámikov v plodisku bude s narastajúcou silou včelstva pribúdať z počiatočných 6 až 8 rámikov na konečných 10 až 12 čerstvo postavených plástov. To záleží od počasia a znášky.

Triediť rámiky podľa veku diela treba hlavne v jarných mesiacoch apríl a máj, keď sme úľ rozdelili na plodisko a medník. Neskôr, keď včely prestanú stavať nové dielo, triedenie už nebude potrebné, pretože matka zakladie rámiky s novým dielom rad radom za sebou. Výnimkou môže byť len veľmi bohatá znáška medovice, kedy včely v plodisku zalejú medom väčšinu plástov a matku obmedzia v kladení vajíčok. Vtedy treba dva, tri plásty s medovicovým medom z plodiska vytočiť a vrátiť ich prázdne do plodiska, aby matka mala priestor na ďalšie kladenie vajíčok.

Keď chce včelár urobiť zmetenec alebo prirodzený roj, prípadne chce vymeniť staré matky alebo chce získať matky mladé, tak môže včelám prikázať postaviť rojové alebo náhradné materské bunky. V tomto prípade, v období hojnosti, koncom apríla alebo začiatkom mája, nepreloží plásty s plodom do medníka, nevymení ich za prázdne. Včelstvo vtedy postaví rojové materské bunky a vyšle roj prvák alebo môže včelár urobiť zmetenec s rojovým matečníkom. Ak je počasie na stavbu rojových matečníkov nepriaznivé, otvoríme v medníku letáč, včely v medníku pocítia, že sú viac samostatné a postavia náhradné matečníky. Ak by včely v medníku aj napriek otvorenému letáču nepostavili náhradné matečníky, prinútime ich k tomu načas postavenou priehradkou pri materskej mriežke alebo plástom so zaviečkovaným plodom. Včely v medníku pocítia osirotenosť a matečníky postavia. Keď sa mladá matka oplodní cez otvorený letáč na medníku a začne klásť vajíčka, vtedy letáč na medníku zatvoríme, priehradku odstránime a v úli budú klásť dve matky, z ktorých si včely jednu vyberú.

Nedostatok tohoto postupu spočíva v tom, že je náročný na čas, pretože včelár musí včelstvo prezrieť každých desať až štrnásť dní. Kto nemôže nájsť matku, nech ju nehľadá. Keď včely z plodiskových plástov zmetieme späť do plodiska a v plodisku necháme len jeden plást s vajíčkami, včely rýchlo prejdú na tento rámik s plodom a matka tiež. Po pár minútach môžeme vložiť do plodiska prázdne plásty a rámiky s pásikom medzistienky.

Postup včelárenia v horizontálnom ležane je určite zaujímavý aj pre nadstavkových včelárov, ktorých zaujíma retro včelárenie v našom Jednotnom úli alebo v Béčku“.