Bol teplý letný
večer. Spoločne s manželkou sme
sedeli na záhrade našej víkendovej chalupy. Drevo v ohnisku príjemne
praskalo a oheň vrhal zlomyseľné tiene. Už ani neviem po koľkom poháriku
whisky a vínka prešla naša debata spontánne k včelám. Tu sa opäť
ukázala naša spoločná životná symbióza. Prísahám, že sme sa doposiaľ
o včelách a ich chove nikdy nebavili. Prišlo to nečakane ako blesk
z jasného neba a zasiahlo nás to oboch priamo do srdca. V ten
večer padlo rozhodnutie, prečo to nevyskúšať? Poďme do toho, to bola posledná
veta večera. Už od detstva ma fascinovala príroda. Určite v tom mali prsty
rodičia a starí rodičia. Ako dieťa – puberťák som si to neuvedomoval, ale
kdesi v podvedomí to zostalo do dnes. Prázdniny som prežíval na dedine,
zvyšok roka v malom meste. Neboli počítače, internet, tak sme si hľadali
inú formu zábavy, ktorá bola vo väčšej symbióze s prírodou ako je tomu medzi mladými dnes.

Držím vám palce....tiež nepochádzam z "včelárskeho rodu", včely si chovam pre radosť, moja krajšia polovička študuje kde aký kvietok je vhodný pre včely a pri chate potom máme záhony oregána, levandule, rozchodníky, pri úľoch astrovky alpínske... žijeme pre včely a oni pre nás..určite včely váš život obohatia, len to robte ako hobby a nepočítajte euríčka pri začiatočných investíciách..
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za pozitívnu reakciu. Presne tak to aj s manželkou berieme. Chceme to robiť ako relax pre nás a dobrú vec pre prírodu. Držím Vám tiež palce...
OdpovedaťOdstrániť